Seredský hodový jarmok

Trhy a jarmoky boli dôležitou súčasťou života ľudí aj v minulosti. Týždenné alebo výročné trhy podporovali samotný rozvoj stredovekých miest. Umožňovali nielen poľnohospodárom, ale aj remeselníkom predať a vymeniť, hlavne domáci sortiment. Postupne sa trhový sortiment menil na cielenú výrobu tovaru, ktorý bol vyhľadávaný, mal odbyt a bol potrebný. 
Strategická poloha Serede na hlavnom cestnom ťahu z Bratislavy do Nitry, ale aj blízkosť Šintavského hradu podnietili hospodársky rozvoj, ktorý od začiatku 15. storočia vyústil do premeny dediny (villa) na mestečko (oppidum). Priame doklady o trhu a jarmoku v Seredi pochádzajú z roku 1422, 1514 a z roku 1524. 

Trhy predstavovali aj jednu zo spoločenských udalostí. Konali sa v prevažnej miere jedenkrát do týždňa. V roku 1689 bolo udelené mestu Sereď, od kráľa Leopolda II., právo na konanie týždenných trhov. Na týždenných trhoch sa ponúkali roľnícke a remeselnícke produkty. Od polovice 19. storočia sa týždenné trhy konali v utorok a v piatok. Trhy s drevom trvali 14 dní a organizovali sa dvakrát do roka, a to na sviatok sv. Jána a na sviatok sv. Terézie. Začiatkom 20. storočia sa pred jarmokmi konali tzv. dobytčie trhy, na ktorých sa pravidelne zúčastňoval aj zverolekár. Týždenné trhy organizované v Seredi boli veľmi dôležité aj pre predaj obilnín. Datuje sa že, v roku 1864 sa v Seredi na trhoch predalo viac kukurice ako v blízkej Trnave, alebo väčšej Bratislave. 

Okrem týždenných trhov, ktoré sa konali v presne určené dni, existovali aj výročné trhy a jarmoky. Jarmočné právo, teda právo konať v danom meste jarmoky bolo v minulosti dosť výnimočné najmä tým, že ho udeľoval sám panovník. Hoci jarmoky boli zdrojom značných finančných príjmov bol prísne regulované. Zároveň mali jarmoky priaznivý vplyv na mestá a ich okolie. Jarmoky sa konali v deň sviatkov svätých a hodový jarmok (kermaš) na sviatok patróna kostola. V druhej polovici 19. storočia sa v Seredi konali jarmoky na Hromnice (2. február), na sviatok sv. Žofie (15. máj), na sviatok sv. Jána (24. júna), Nanebovzatia Panny Márie (15. august) a na sviatok sv. Terézie (15. október). Aby na jarmokoch a trhoch nedochádzalo k zbytočným konfliktom a šarvátkam, bol postupne vytvorený tzv. trhový poriadok. Na jeho dodržiavanie dohliadal samotný richtár s dvomi pomocníkmi. Kontrolovali ponúkaný tovar na jarmoku, ale aj správnosť váh a mier. 

Jarmoky predstavovali neodmysliteľnú súčasť seredského života, keďže v priebehu jarmočných dní množstvo ľud nielen obchodovalo, ale aj komunikovalo, veselilo sa, a tak vytváralo osobitnú atmosféru, ktorá sa traduje až do súčasnosti. 

V modernej histórii sa Seredský hodový jarmok koná pravidelne v poslednej tretine júna na Jána. Jarmok sa celkovo konal 22 krát ( s výnimkou pandemických rokov 2020 a 2021) na uliciach Školská, Kostolná, Mlynárska, Vinárska, neskoršie sa pridalo zrekonštruované Námestie slobody. Jeho súčasťou bol vždy kultúrny program, ktorý sa konal pred budovou Domu kultúry.  Od roku 2015 sa neodmysliteľnou súčasťou jarmoku stali koncerty v mestskom amfiteátri. Seredčania tak v posledných rokoch mohli v meste vidieť hudobné legendy ako Nazareth, ELO, Slade, Olympic, BoneyM, či Tublatanka. Od roku 2022  sa k jarmoku pridala aj historická a remeselná časť programu a v roku 2023 sa  premiestnil do lokalít Námestie slobody, Parková ulica, park kaštieľa a Mestský amfiteáter. Organizátorom je Dom kultúry Sereď a Mesto Sereď.